Holuby

Prapôvodnými predkami našich mestských holubov sú holuby skalné (Columba livia). Žijú v západnej a južnej Európe, severnej Afrike a prednej Ázii. Človek z nich postupne vyšľachtil rôzne domáce formy. Z holubníkov sa, dostali sa do města. To poskytuje dostatok potravy a chránených miest na hniezdenie. V takýchto priaznivých podmienkach bez prirodzeného nepriateľa dokáže jeden pár vyprodukovať za rok šesť až osem mláďat. Preto ich počet rýcho stúpa.  Pri nedávnom sčítaní v Bratislave sa počet vyšplhal na 35000 až 45000 jedincov. V približne rovnako veľkom Brne to bolo 30000 holubov, pričom ešte v roku 1945 ich tu narátali iba necelé dve stovky.

Zloženie potravy holubov sa líši podľa ročných období. Základ tvoria semená obilnín a strukovín, ktoré vyzobávajú na okolitých poliach. Živiny si dopĺňajú tiež dôkladným snorením v odpadkoch. Tak ako iné vtáky, aj holuby potrebujú na tvorbu vajcovej škrupiny vápnik. Vyzobávajú ho z omietky a malty. Pre lepšie trávenie pravidelne hltajú tzv. grit, ktorý v svalnatom žalúdku pomáha drviť potravu. Sú to drobné kamienky z malty alebo pieskovcových stavieb či sôch. Ďalšie škody napáchajú holuby svojimi pazúrikmi a trusom. Napr. bratislavská populácia ho ročne vyprodukuje až stodvanásť ton. Trus zmývaný dažďami je výrazne kyslý, takže rýchlo rozrušuje rôzne, najmä vápnité podklady a urýchľuje ich ďalšiu deštrukciu. Holuby prespávajú najmä na povalách. Vlhkom sa z mnohocentimetrových vrstiev trusu uvoľňujú kyseliny, ktoré môžu po mnohoročnom pôsobení narušiť drevené trámové konštrukcie a znížiť tak ich pevnosť. Veľký problém prestavuje aj vysušený trus. Mení sa na jemný prach, ktorý obsahuje viacero chorôb a patogénov. Tie sa dýchaním dostávajú do ľudského organizmu. Holuby týmto spôsobom prenášajú ornitózu, vtáčiu tuberkulózu, kliešťovú encefalitídu, salmonely, rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu. Aj hniezda sú hotovým rajom pre niekoľko druhov roztočov a parazitov. Najnápadnejší je takmer centimeter veľký kliešť holubí (Argas reflexus). Ukrýva sa najčastejšie pod trámami strešných krovov alebo v puklinách stien, kde väčšinou uniká dosahu bežných dezinsekčných postrekov. V byte ho možno objaviť ešte niekoľko rokov po úspešnej likvidácii holubacej populácie. Tento kliešť dokáže šikovne liezť po fasádach, a tak nie je problém, aby sa cez otvorené okná či škáry dostal až do bytu. Pri styku s ľudskou kožou sa môžu objaviť sa výrazné kožné reakcie, svrbenie, horúčky a zmeny tepu. 

Prevencia
Zatiaľ nikto nevynašiel žiaden stopercentne spoľahlivý spôsob na definitívne vytlačiť populácie holubov z miest. Existuje však množstvo metód, ako populácie redukovať. Dôležitá je prevencia. Na prvom mieste zostáva ochrana budov, predovšetkým povalových priestorov. Akákoľvek škára či odsunutá škridla môže slúžiť ako vletový otvor na povalu.  Preto je dôležité zabezpečiť všetky potenciálne vletové otvory. Keď sú holuby odkázané iba na hniezdenie na nekrytých častiach budov, ich populácia narastá oveľa pomalšie. Ďalším významným krokom je likvidácia holubieho trusu, mŕtvych jedincov a vajec. Túto zdraviu nebezpečnú prácu však treba prenechať špecializovaným firmám. Z dostupných prostriedkov na zabezpečenie fasád sa osvedčili kovové bodce na plastovej podložke (Columbex), ktoré sa lepia na rímsy a iné fasádové prvky. Sochy, výklenky, stavebné niky, balkóny a pod. je dobré zakryť patrične pevnými a hustými silonovými sieťami. V zahraničí sa vyrábajú rôzne superšmykľavé hmoty, ktoré znemožňujú holubom sadať na niektoré plochy, najmä na oplechované parapety. U nás zatiaľ nie sú pre svoju chemickú povahu povolené. Kedysi sa u nás skúšali aj chemické spôsoby prevencie (napríklad Malotonin, Busulfan), pomocou ktorých holuby znížili znášky až o 90%. Aktívna látka a jej metabolity však majú cytostatické a cytotoxické účinky, a preto sa tento spôsob redukcie v r. 1983 zakázal.
 

Likvidácia
Keď to už s počtami holubov začína byť neúnosné, prechádza sa k okamžitému znižovaniu ich stavov. Najjednoduchšou metódou je odstrel, od ktorého sa v r. 1979 ustúpilo nielen z bezpečnostných dôvodov, ale aj preto, že sa ničili historické pamiatky. Dovtedy sa týmto spôsobom každoročne zlikvidovalo 10000 až 20000 holubov.

Veľmi účinný je odchyt priamo na povalách, kde chodia holuby v noci hradovať.  S predchádzajúcou prípravou sa dá na jeden krát odchytiť až 90 percent všetkých holubov, ktoré sa tam na noc zdržujú.

V zahraničí sa niekedy na likvidáciu používajú aj prudké jedy (zinkfosfid, endrín, kyanovodík, cyklon B, strychnín). Tento spôsob je dosť problematický, pretože sa jedy používajú priamo v ľudských sídlach.  Už len kontakt s uhynutými holubmi sa môže skončiť tragicky najmä pre domáce zvieratá. Preto sa odporúča robiť len v určitých špecifických podmienkach a vykonávať sanáciu jedom môžu len špecializované firmy.

O niečo bezpečnejšia je likvidácia holubov pomocou omamnej látky alfa-chloralózy, ktorá nepatrí medzi extrémne nebezpečné jedy. Touto látkou, v zmesi s ďalšími pomocnými chemikáliami, sa napúšťa obilie, granule, prípadne pečivo. Opakovanými zásahmi je možné zredukovať stav populácie až pod 10% pôvodného počtu. Aby sa tento spôsob osvedčil, musí byť dodržaných niekoľko podmienok. Okrem určitej teploty a pokojného prostredia musia byť holuby dostatočne hladné. Dávka je stanovená na dvadsať až dvadsaťpäť namorených zŕn na hlavu. Nespotrebovanú nástrahu treba po akcii ihneď zlikvidovať. Problémom je nielen prinútiť holuby, aby sa dosýta nažrali, ale aj to, aby zostali tam, kde sú. Ak ich niečo vyplaší ešte pred záverom hostiny kŕdeľ sa náhle rozpŕchne. Omámené holuby z posledných síl chcú doraziť do svojich hniezd, namiesto toho však v preľudnenom centre mesta bezvládne padajú na vydesených turistov a autá. A ak sa nebodaj medzi davom vyskytne fanatický ochranca zvierat, škandál je na ceste.

Biologické spôsoby.

Medzi biologické spôsoby patrí boj pomocou holubov, ktorí by boli umelo infikovaní cudzopasnými prvokmi a vypúšťaní medzi relatívne zdravú mestskú populáciu. V praxi je však dosť problematický, pretože vždy hrozí nebezpečenstvo prenosu infekcie do chovov hydiny.

Medzi biologické spôsoby patrí aj vysadzovanie sokolov ako prirodzených predátorov. Dravce si pri love vždy vyberajú v kŕdli najslabšie jedince. Preto okrem znižovania počtu holubov plnia aj sanitárnu funkciu a pozitívne pôsobia na zdravotný stav zvyšku holubej populácie. Najvhodnejším druhom do miest je sokol sťahovavý, ale môže sa použiť aj sokol rároh. Dravce sa vypustia priamo v meste tak, aby sa nebáli  ruchu v ňom a pokladali ho za svoje teritórium. Jeden sokol uloví v meste počas roka 150 – 200 holubov. Týmto spôsobom sa dajú holuby vytlačiť z historických centier a námestí, kde sa vyskytujú v najväčších počtoch a robia najväčšie škody na pamiatkach. Dravce sa zdržujú v miestach s najväčšou koncentráciou koristi, lebo tam majú najväčšiu šancu na úspech pri love. Už samotná prítomnosť dravca na nejakom mieste je pre holuby dostatočnou motiváciou nechodiť tam. Sokoly v mestách sú aj spestrením pre ich obyvateľov. V USA sú niektoré mestské hniezda sokolov monitorované kamerami a obyvatelia si môžu dianie na hniezde pozrieť v priamom prenose na veľkoplošnej obrazovke na spodku budovy kde sa hniezdo nachádza.

Riešenie problému.

Keďže ani jeden z týchto spôsobov nedokáže znížiť populáciu holubov v meste na nulu, odporúča sa kombinácia viacerých. Ako prvý krok treba zmonitorovať miesta, kde holuby hniezdia a nocujú. Potom povalu po povale vychytať a mechanickými zábranami zabezpečiť, aby sa na ňu už nikdy nemohli dostať. Odchytom je dôležité znížiť početnosť na cca 10 – 15 % pôvodnej. Potom vypustiť v meste sokolov v závislosti od jeho veľkosti. Tie budú trvalo pozitívne pôsobiť na početnosť a zdravotný stav zvyšku populácie a udržovať jej veľkosť v akceptovateľných medziach.