ROZŠÍRENIE VO SVETE

Sokol rároh je druh mongolsko-tibetského faunistického typu. Je rozšírený v Palearkte medzi 30° a 60° s. š. od Mongolska a Tibetu na západ po Irán a centrálne Turecko a v stepných a lesostepných oblastiach južného Ruska a Ukrajiny. V Európe sa sokol rároh vyskytuje v Rumunsku, Moldavskej republike, Bulharsku, Maďarsku, Rakúsku, Českej republike, Chorvátsku a na Slovensku. Európska populácia, ktorá je odhadovaná na cca 350 párov. Výskyt druhu v hniezdnom období súvisel s rozšírením populácie sysľa pasienkového. Od roku 1945 bol v Európe zaznamenaný postupný pokles početnosti rárohov, ktorý bol spôsobený najmä premenou biotopov, zánikom potravnej bázy, chemizáciou a usmrcovaním elektrickým napätím na konštrukciách 22 kV elektrických vedení. V súčasnosti je populácia stabilná, čiastočne sa adaptovala na zmenené potravné podmienky.

Tento druh sokola má niekoľko poddruhov, napr.: sokol rároh európsky (Falco cherrug cherrug Gray, 1834), ktorý hniezdi v severozápadnej časti areálu a sokol rároh ázijský (Falco cherrug milvipes Jerdon, 1871), ktorý hniezdi v horských oblastiach strednej Ázie k západu do južného Kazachstanu a južného Zabajkalia, severného Afganistanu a severného Iránu. Na Slovensku sa vyskytuje poddruh sokol rároh európsky (Falco cherrug cherrug Gray, 1834). Je to stredne veľký druh dravca a súčasne najväčší stredoeurópsky sokol dosahujúci maximálnu hmotnosť do 1,3 kg u samice a 1,0 kg u samca. Sokol rároh je v rámci druhu farebne nesmi variabilný. Je zaradený do kategórie CITES II. 

ROZŠÍRENIE V SR

Sokol rároh na Slovensku obýva predovšetkým nížiny a priľahlé pohoria do 800 m. n. m. Hniezdne prostredie tvoria listnaté a zmiešané lesy, skalné steny, otvorená krajina kultúrnej stepi alebo lužných lesov. Obsadzuje hniezda iných druhov vtákov na okrajoch porastov, vo vetrolamoch alebo v dutinách a laviciach v skalných stenách. V súčastnosti hniezdi veľká časť populácie v  búdkach a umelých hniezdach. Po zániku väčšiny syslích kolónií došlo po roku 1975 na celom území k výraznému poklesu početnosti hniezdnych párov. Najväčší pokles bol zaznamenaný od polovice sedemdesiatych do konca osemdesiatych rokov. V tomto období bolo na Slovensku zaznamenané hniezdenie iba 5 – 10 párov. V 90-tych rokoch stúpol počet zaznamenaných hniezdení na 15 až 25 párov. Stavy začali stúpať najmä pre zlú finančnú situáciu poľnohospodárskych družstiev, ktorá ich nútila znižovať množstvo používaných agrochemikálií. S cieľom posilniť populáciu bolo v rokoch 1992 – 1999 pridaných do hniezd 39 mláďat z umelého chovu a zvýšili sa hniezdne možnosti osádzaním búdok a umelých hniezdnych plošín. V súčasnosti je prevažná časť populácie sústredená v západnej a východnej časti územia SR Hniezdi vo väčšine pohorí obklopujúcich nížiny južných častí Slovenska, alebo priamo na nížinách. Trend vývoja je mierne vzostupný. V hniezdnej sezóne 2007 z 25 kontrolovaných obsadených hniezdísk 24 párov zahniezdilo a znieslo násadu. Z nich 16 párov úspešne vyviedlo spolu 55 mláďat. V priemere 3,43 mláďaťa  na všetky produktívne páry a 2,29 mláďaťa na všetky hniezdiace páry. (Dravce a Sovy, Ročník 3, číslo 1/2007, s.11) Predpokladaný počet hniezdnych párov v SR je 40.

The Sony Movie Channel shows films from the directv satellite installation.

HNIEZDNA BIOLÓGIA DRUHU

Sokol rároh si nestavia hniezdo, ale využíva hniezda iných druhov alebo obsadzuje skalné dutiny

a lavicové vrstvy. Pri dostatku prirodzených hniezd postavených inými druhmi vtákov do konca 80-tych rokov hniezdili sokoly rárohy prevažne v stromových hniezdach a asi 1/6 populácie hniezdila na skalách. Výrazným úbytkom prirodzených hniezd v dôsledku ekologicky neusmernenej a nadmernej ťažby lesných porastov a vyrušovania z rôznych dôvodov (horolezecké, turistické, poľovnícke, rybárske, športovo-rekreačné aktivity) došlo k značnému obmedzeniu a strate hniezdnych príležitostí. Od roku 2000 ŠOP SR podporuje projekt a priamu účasť na realizácii projektu „Stožiare vysokého napätia pre záchranu najväčších stredoeurópskych sokolov“ v réžii správcov energetických sietí, ktorý je zameraný na inštaláciu hniezdnych búdok na stožiaroch vysokého napätia na celom území Slovenska, čím sa výrazne zvyšuje možnosť hniezdenia. Hniezdenie prebieha od februára, začína svadobnými letmi a výberom hniezda. Svadobné lety Sa vyznačujú krúžením vo veľkých výškach, predvádzaním imitovaných útokov na korisť a vzdušnými hrami. Pár vo väčšine prípadov obsadzuje hniezda na okraji lesných porastov alebo v redšom lese a skalných stenách s dobrým príletovým prístupom. Hniezdenie vo vnútri hustejších porastoch býva zriedkavé a je len núdzovým riešením v prípadoch nedostatku hniezd. Približne od polovice marca znáša samica 3 až 6 vajec, na ktorých sedí približne 30 dní. Od obdobia párenia samica prestáva loviť korisť a túto povinnosť preberá samec, ktorý loví a prináša korisť samici. Tá ňou kŕmi mláďatá. Starostlivosť o mláďatá na hniezde trvá približne 45 dní a mláďatá vyletujú z hniezda v období od konca mája do konca júna. Sokoly rárohy pohlavne dospievajú už v druhom až treťom roku života, prvé hniezdenie je však často neproduktívne.  

POTRAVNÉ NÁROKY

Sokol rároh je univerzálny lovec, ktorý loví vo vzduchu i na zemi. Približne do roku 1970 bol jeho hlavnou zložkou potravy syseľ pasienkový (Spermophillus citellus). Pokles početnosti tohoto druhu kľúčovej koristi významne prispel k poklesu početnosti populácie sokola rároha, ktorý sa musel adaptovať na náhradné potravné zdroje. Sokoly rárohy často lovia spoločne účinnou stratégiou v páre, čím sa výrazne zvyšuje úspešnosť lovu. V súčasnosti v potrave dominuje škorec lesklý (Sturnus vulgaris) a mestský holub (Columba livia forma domestica).  Ponuka a dostupnosť potravy sú určujúcimi faktormi výskytu a produktívnosti párov.   

MIGRÁCIA DRUHU

Hniezdne páry sú zväčša stále. Migrujú prevažne juvenilné a nespárené jedince južným a juhozápadným smerom, najčastejšie do oblastí južnej Európy. Páry zimujú na hniezdiskách, v potravných teritóriách alebo v oblastiach s vyššou koncentráciou potravných zdrojov.

PODDRUHY:

Falco cherrug cherrug (Gray 1834)

-dĺžka tela u všetkých poddruhov 46-58 cm

-dĺžka krídel -samec 336-372 mm, samica 375-423 mm                                          

-dĺžka chvosta -samec 190-200 mm, samica 207-235 mm

- hnedý hrbát hrud kremova s hnedými podlhovastými kvapkami/pásmi.

Falco cherrug cyanopus (Thienemann 1846)

- dĺžka krídel -samec 345-368 mm, samica 381-415 mm

- dĺžka chvosta -samec 179-200 mm, samica 200-230 mm

- tmavší chrbát a viac škvŕn na hrudi ako cherrug cherrug,

- váha obidvoch poddruhov -samec 700-900 g, samica 950-1250 g

Areál rozšírenia obidvoch poddruhov sa navzájom prelína od územia Čiech -Rakúska cez Slovensko, Maďarsko, Balkán, Rumunsko, Macedónsko, Ukrajinu a východnou hranicou je rieka Volga.

Falco cherrug saceroides (Bianchi 1907)

- Obýva Kirgizské stepi po Sajan, Kazachstan, Altai, Tarbagatai a severozápad Mongolska. Chrbát má modrosivý nádych.

Falco cherrug coatsi (Dementiev 1945)

- Obýva od Tian Shanu na západ po severovýchod Iránu viac kontrastný chrbát ako saceroides.

Falco cherrug hendersoni (Hume 1871)

- Obýva vysočiny Pamíru, od Himalájí po Kansu. Chrbát má medenú až červenú farbu. U všetkých troch sa môžu vyskytnúť rôzne farebné aberácie podobne ako u myšiaka lesného od tmavej až po skoro bielu. Dvojnásobne to platí pri falco cherrug milvipes.

Falco cherrug milvipes (Jerdon 1871)

- dĺžka krídel -samec 341-380 mm, samica 374-435 mm

- dĺžka chvosta -samec 188-236 mm, samica 210-242 mm

- váha u všetkých štyroch poddruhov -samec 750-1000 g, samica 1050-1450 g

Vyskytuje sa ešte zvláštny typ tzv. altaisky rároh, kde sa krížením rárohov a sok. poľovníckych v zajatí zistila veľká farebná a veľkostná podobnosť s 3/4 a 7/8-mi hybridmi, takže sa predpokladá že v pohorí Altai dochádza k prirodzenému kríženiu. Výskyt milvipesa a altaiského typu je: Mongolsko, južný Transbaikal, Altai, Mandžusko.