Metóda voľného letu je pôvodom stará sokoliarska metóda, pomocou ktorej sa cvičili mladé sokoly rýchlosti, obratnosti, vytrvalosti a loveckým technikám. Spočíva v tom, že mladé umelo odchované dravce sa desať dní pred úplným dorastením pier, po štádiu vpečatenia, zoberú od ich odchovnej matky a vložia do vypúšťacieho zariadenia, ktoré slúži ako náhradné hniezdo. Toto vypúšťacie zariadenie je prichytené na skale alebo na strome. Do tohto náhradného hniezda sa vkladá potrava tak, aby mláďatá nevideli obsluhu, a tým  nestratili prirodzenú plachosť.  Vypúšťané dravce si zvyknú na náhradné hniezdo a začnú ho brať ako vlastné.  Po desiatich až štrnástich dňoch, počas ktorých dorastú, plne sa im vyvinie kostra i perie a zoznámia sa s vypúšťacou lokalitou, sa zariadenie otvorí. Od tohto momentu  môžu voľne lietať po okolí. V prvý deň zväčša opustia hniezdo len samce, ktoré sú samostatnejšie. Samice začnú lietať až druhý alebo tretí deň zlákané lietaním samcov. Prvé lety sú krátke, väčšinou  pri nich mláďa vyštartuje z hniezda, opíše vo vzduchu kruh o priemere päťdesiat metrov a opäť pristane na hniezde. Postupne sa stále viac a viac zdokonaľujú. Po prvom týždni už suverénne pristávajú a dokážu lietať aj niekoľko desiatok minút, no neopúšťajú ešte vypúšťaciu lokalitu ktorá pre nich predstavuje bezpečie. V druhom týždni už využívajú stúpavé termické prúdy a vietor na cestu do väčších výšok. Často sa pokúšajú  loviť. Aj keď ide v tomto vekovom štádiu skôr o hru, niektoré útoky sa naťahujú na veľké vzdialenosti a už môžu byť úspešné. V treťom týždni voľného letu niektoré jedince nalietajú aj niekoľko desiatok kilometrov denne a vzdiaľujú sa do značnej vzdialenosti od vypúšťacej lokality. Aktívne napádajú korisť a zdokonaľujú sa loveckej techniku. V priebehu štvrtého týždňa sa väčšina samcov osamostatní odletením z lokality. Vracajú sa na ňu len v prípade neúspechu v love. Nakŕmia sa a zase odletia. Do konca šiesteho týždňa opustia lokalitu aj všetky samice, ktoré sú oproti samcom týždeň pozadu v osamostatňovaní. Počas celej doby vypúšťania  sú dravce kŕmené jeden až dva krát do dňa. Nevýhoda oproti divo vyliahnutým je v tom, že o potravu  im neprinášajú rodičia, ale objavuje sa na hniezde, kam ju nepozorovane kladie obsluha. Týmto spôsobom sa dá z jedného vypúšťacieho zariadenia na jeden raz vypustiť až 12 mláďat.