BIOLOGICKÁ OCHRANA slúži ako jeden z prirodzených prostriedkov pomocou ktorého sa dajú eliminovať škody spôsobované premnoženými vtákmi (holuby, škorce, havrany,...), ktoré spôsobujú škody na poľnohospodárskych plodinách, budovách, sochách i na ľudskom zdraví.

Veľké kŕdle mestských vtákov roznášajú viac chorôb a patogénov, než si vieme predstaviť. Už len hniezda sú hotovým rajom pre niekoľko druhov roztočov a parazitov. Výskum chorôb prenosných zo zvierat na človeka, dokázal, že vtáky prenášajú ornitózu, vtáčiu tuberkulózu, kliešťovú encefalitídu, salmonely, rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu.

Snahy tlmiť početnosť týchto druhov často naráža na odpor verejnosti, ktorá vo vtákoch všeobecne vidí oživenie mestského prostredia, a preto používanie dravých vtákov ako prirodzeného predátora v biologickej ochrane je jedna z možných ciest riešenia problému premnožených vtákov.

Biologická ochrana pozostáva z opatrení kedy sa využívajú prirodzené schopnosti dravých vtákov, ako vrcholových predátorov na plašenie ostatných druhov vtákov. Či sa už jedná o holuby, škorce, drozdy,  havrany, či iné spevavce u všetkých vtákov je zakódovaný rešpekt pre dravými vtákmi a preto sa dá  dosiahnuť vyzdvihnutím niektorých prirodzených daností dravcov, že keď sa ich silueta objaví na oblohe ostatné vtáky sa snažia dostať čo najskôr z ich blízkosti.

Biologická ochrana sa v súčasnosti využíva hlavne na:

- letiskách, kde sa pomocou dravcov plašia vtáky z letiskovej plochy,

- mestách na elimináciu početných holubích kŕdľov,

- ochranu sadov, viníc a polí pred náletmi škorcov, drozdov a ostatých spevavcov,

- ochranu golfových ihrísk pred čajkami ktoré ničia trávový porast,

- ochranu lesných škôlok pred nájazdmi orešníc a ďalších semenami sa živiacich vtákov .

Zároveň sa dravé vtáky používajú aj na ochranu skladov, veľkých hál a sýpiek pred náhodne vletenými malými vtáčikmi, ktoré sa pomocou špeciálne vycvičených dravých vtákov na tento účel plašia alebo v krajnom prípade odlovujú.

Pomocou dravých vtákov sadajú chrániť aj obrovské plochy s poľnohospodárskymi plodinami či sa jedná o polia alebo sady s ktorých tu pre názornosť uvádzame niekoľko fotografii.

Škody spôsobené na čerešniach sa môžu vyšplhať až do 70% strát spôsobených naďobnutím čerešní rôznymi spevavcami (ja som narátal 14 druhov vtákov, ktoré atakovali čerešňové sady) a pri zosadnutí veľkých kŕdľov škorcov nastávajú až 90% straty spôsobené naďobávaním a súčastným strasením čerešní. Z dôvodu ľahšej dostupnosti potravy, lákajú takto pestované plodiny konzumentov z celého okolia a tým nastáva ich enormná koncentrácia čo vedie k neúnosným škodám.

POTENCIONÁLNY ŠKODCOVIA

Prapôvodnými predkami našich sivých mestských holubov sú holuby skalné (Columba livia). Žijú v západnej a južnej Európe, severnej Afrike a prednej Ázii. Zapáčili sa človeku a ten z nich postupne vyšľachtil rôzne domáce formy.

Zloženie potravy holubov sa líši podľa ročných období. Základ tvoria semená obilnín a strukovín, ktoré vyzobávajú na okolitých poliach. Živiny si dopĺňajú tiež dôkladným snorením v odpadkoch. Tak ako iné vtáky, aj holuby potrebujú na tvorbu vajcovej škrupiny vápnik. Vyzobávajú ho z omietky a malty. Pre lepšie trávenie pravidelne hltajú tzv. grit, ktorý v svalnatom žalúdku pomáha drviť potravu. Sú to drobné kamienky z malty alebo pieskovcových stavieb či sôch. Ďalšie škody napáchajú holuby svojimi pazúrikmi a trusom. Trus zmývaný dažďami je výrazne kyslý, takže rýchlo rozrušuje rôzne, najmä vápnité podklady a urýchľuje ich ďalšiu deštrukciu. Na povalách, kde poväčšine holuby v mestách hniezdia sa vlhkom z mnohocentimetrových vrstiev trusu uvoľňujú kyseliny, ktoré môžu po mnohoročnom pôsobení narušiť drevené trámové konštrukcie a znížiť tak ich pevnosť.

Havran čierny (Corvus frugilegus) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Havran je charakteristický vták otvorenej zimnej krajiny. V zimnom období vidíme tisíce havranov, zimných hostí z východu a severovýchodu. Tieto početné kŕdle sa u nás zdržujú zhruba od októbra do marca, ale v poslednom čase ostávajú v našich mestách celý rok kde ostávajú aj hniezdiť v parkoch a starých cintorínoch. Hniezdi väčšinou vo veľkých kolóniách, obvykle do 100 párov, avšak existujú kolónie ktoré obsahujú aj cez 1000 párov. Živí sa hmyzom, drobnými stavovcami, slimákmi, ovocím, semenami a osivom. Cez deň hľadajú na poliach, lúkách i priamo v mestách potravu, k večeru odlietajú po rovnakých trasách a v rovnaký čas na spoločná nocovištia a ďalší deň, už za ranného šera sa opäť rozlietnu do širokého okolí za potravou. Tieto mnohopočetné kŕdle začali masovo osídľovať mestá, kde nachádzajú priaznivé podmienky k obžive i k hniezdeniu. Havrany tak ako krkavce a vrany patria do skupiny krkavcovitých vtákov ktoré sa môžu dožiť až 100 rokov, väčšinou sa však žijú do 60 rokov. Rozmnožovacie obdobie v roku trvá do marca do mája, kedy každý pár znesie 3 až 6 vajec z ktorých sa po 20-tych dňoch liahnu mláďatá, ktoré po ďalších 28 až 35-tych dňoch opúšťajú hniezdo.